Ropa sa v priebehu jedného storočia zmenila z lokálnej suroviny na kerozín pre lampy na strategickú komoditu, ktorá rozhoduje o osude celých ekonomík. Príbeh jej obchodovania je zároveň príbehom o tom, ako sa moc nad cenou barelu presúvala z rúk amerických priemyselníkov do rúk štátov Blízkeho východu. Tento článok sleduje túto cestu od vzniku Standard Oil až po ropné šoky sedemdesiatych rokov, ktoré natrvalo zmenili globálnu ekonomiku.
Zrod ropného priemyslu a Rockefellerova vízia poriadku
Ropný priemysel v modernom zmysle vznikol v roku 1859, keď Edwin Drake v Titusville v Pensylvánii dokončil prvú vrtnú ropnú studňu. Objav rozsiahlych podzemných ropných nálezísk, sprístupnených novou vrtnou technológiou, vyvolal boom ropných spoločností v Pensylvánii a Ohiu. Trh bol v tom čase chaotický: desiatky malých rafinérií si navzájom konkurovali, ceny kerozínu kolísali a nikto nereagoval na ponuku s dopytom.
Do tejto neusporiadanej situácie vstúpil John D. Rockefeller. Rockefeller sa stal asistentom účtovníka vo veku šestnástich rokov a od dvadsiatich rokov vstupoval do niekoľkých obchodných partnerstiev, pričom svoje podnikanie sústredil na rafináciu ropy. Spolu s bratom Williamom, chemikom Samuelom Andrewsom a ďalšími partnermi v roku 1870 zrušil pôvodné partnerstvo a inkorporoval Standard Oil v štáte Ohio, so základným kapitálom milión dolárov.
Rockefellerova stratégia nebola založená na objavovaní nových nálezísk, ale na kontrole rafinácie a distribúcie. Vyjednal si výhodné dohody so železnicami výmenou za garantovaný objem prepravy, čím dokázal znížiť náklady pod úroveň, akú si mohli dovoliť menší konkurenti. Vďaka eliminácii konkurentov, fúziám s inými firmami a využívaniu výhodných železničných zliav do roku 1880 kontroloval rafináciu deväťdesiat až deväťdesiatpäť percent všetkej ropy vyrábanej v Spojených štátoch.
Aby obišiel obmedzenia, podľa ktorých spoločnosť v Oháju nemohla oficiálne vlastniť podniky mimo štátu, Rockefeller v roku 1882 vytvoril nový právny nástroj. Trust vznikol 2. januára 1882, keď skupina štyridsaťjeden investorov podpísala dohodu o zverení, ktorá spojila ich cenné papiere zo štyridsiatich spoločností do jedinej správcovskej agentúry riadenej deviatimi správcami. Tento model sa neskôr stal vzorom pre desiatky ďalších priemyselných trustov v Spojených štátoch.
Kritika, novinárske vyšetrovanie a rozpad monopolu
Rastúca moc Standard Oil vyvolala odpor. Novinárka Ida Tarbellová, ktorej otec prišiel o podnikanie práve kvôli Rockefellerovým praktikám, sa stala jednou z najvýraznejších postáv takzvaného hnutia muckrakerov. Jej vyšetrovania Standard Oil, publikované v nadväzujúcich devätnástich častiach v magazíne McClure’s medzi novembrom 1902 a októbrom 1904, podnietili rastúce verejné útoky na spoločnosť a monopoly vo všeobecnosti.
Politický tlak nakoniec viedol k súdnemu zásahu. V roku 1906 podala vláda Spojených štátov žalobu na Standard Oil podľa Shermanovho protimonopolného zákona a v roku 1911 bol newjerseyský podnik rozdelený na tridsaťtri samostatných spoločností. Z tohto rozpadu vzišli firmy, ktoré dodnes patria medzi najväčšie ropné spoločnosti sveta ako je ExxonMobil a Chevron, dve z troch najväčších ropných spoločností na svete, sú priamymi potomkami Standard Oil.
Sedem sestier: nová generácia monopolu
Rozpad Standard Oil v roku 1911 paradoxne nezastavil koncentráciu moci v odvetví, len ju rozptýlil medzi menší počet nadnárodných hráčov. Skupina siedmich spoločností, ktorá napokon ovládla svetový ropný trh, zahŕňala troch priamych potomkov Standard Oil (Standard Oil of New Jersey, teda Esso, Standard Oil of New York a Standard Oil of California), spolu s Gulf Oil, Texacom, britskou Anglo-Persian Oil Company (predchodkyňou BP) a britsko-holandskou Royal Dutch Shell.
Termín „sedem sestier“ pochádza od talianskeho podnikateľa Enrica Mattei, šéfa štátnej ropnej spoločnosti ENI, ktorý ho použil hanlivo po tom, čo bola jeho firma odmietnutá pri vstupe do konzorcia vytvoreného po znárodnení iránskeho ropného priemyslu v roku 1951. Do polovice dvadsiateho storočia tieto spoločnosti kontrolovali približne osemdesiatpäť percent svetových ropných zásob mimo Sovietskeho zväzu a Spojených štátov. Vlastnili takmer všetky práva na ropu v Iráne, Iraku, Saudskej Arábii a v Perzskom zálive a zakladali spoločné podniky, ako bola Iraq Petroleum Company, aby si právne zaviazali ruky a zabránili vzájomnému podrazu.
Kľúčovým nástrojom ich moci bol systém takzvaných posted prices – oficiálnych cien, ktoré si stanovovali súkromnými dohodami bez ohľadu na skutočný trh a ktoré určovali, koľko dostanú producentské krajiny na základe percentuálnych poplatkov. Do roku 1950 týchto sedem spoločností vlastnilo sedemdesiat percent svetovej kapacity mimo komunistického bloku a Severnej Ameriky, takmer sto percent siete ropovodov a viac než šesťdesiat percent súkromne vlastnenej svetovej tankerovej flotily.
Nerovnováha moci a zrod OPEC
Práve zníženie posted prices pre blízkovýchodnú ropu zo strany veľkých ropných spoločností v auguste 1960 vyvolalo vznik OPEC. Spôsob, akým sedem sestier jednostranne stanovovalo ceny, bol totiž dlhodobým zdrojom napätia — vo februári 1959 nadnárodné ropné spoločnosti jednostranne znížili posted prices pre venezuelskú a blízkovýchodnú ropu o desať percent a podobné zníženie sa zopakovalo aj o rok neskôr.
Reakcia producentských krajín prišla rýchlo. Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu založili na konferencii v Bagdade 10. až 14. septembra 1960 Irán, Irak, Kuvajt, Saudská Arábia a Venezuela. Blízkovýchodné členské krajiny pôvodne presadzovali, aby sídlo OPEC bolo v Bagdade alebo Bejrúte, no Venezuela argumentovala za neutrálnu lokalitu, a tak si organizácia zvolila Ženevu vo Švajčiarsku. Prvého septembra 1965 sa OPEC presunula do Viedne po tom, čo Švajčiarsko odmietlo predĺžiť diplomatické výsady.
Prvé roky existencie organizácie nepriniesli očakávaný efekt. OPEC síce dokázala zabrániť znižovaniu cien počas šesťdesiatych rokov, no jej úspech zároveň povzbudil nárast produkcie, čo viedlo k postupnému poklesu nominálnych cien z 1,93 dolára za barel v roku 1955 na 1,30 dolára v roku 1970. Organizácia teda existovala, no reálnu páku na svetový trh zatiaľ nemala.
